0

Just like old times

Do aleluja omieľam či tu alebo vo svojej hlave ako chcem písať. A potom z toho nikdy nič nie je. Lebo čas, lebo motivácia, lebo odhodlanie.

Na strednej to bolo jednoduchšie. Bola som neobľúbená a introvertka. Doma pri knihách a za kompom mi bolo najlepšie. A vtedy som aj začala písať. Fanfiction poviedky, ale to bola sranda. A bolo to jednoduchšie, lebo mala som nejaký základ, na ktorom som začala stavať. Niektoré poviedky boli žalostné Mary Sue’s, niektoré podľa mňa neboli až také otrasné.

Teraz už by som chcela siahnuť vyššie a ďalej a napísať niečo originálne, ale robí mi to problém. Kvôli všetkému čo som vyššie spomenula.

No v poslednom čase som sa začala stýkať s niektorými kamarátkami, s ktorými sme vtedy boli nerozlučné. A zistila som, že jedna z nich ešte stále pokračuje v písaní jednej FF a momentálne miesto práce (nehovorte to mojej šéfke) čítam od začiatku. Lebo už som zabudla, čo sa tam udialo. A už zas ma svrbia prsty. Pretože medzi nami, nie je taký veľký vekový rozdiel. Pracovný hej. Ona má k písaniu bližšie ako ja. Ale mohlo by ma to nakopnúť.

Len ten posledný finálny krok musí prísť odo mňa. Nosím so sebou x hentakých a tamtakých zápisníkov, ale nejako to nechce ísť.

Takže asi to okašlem a začnem sama pre seba s nejakou FF. A prečo nie?

Presne ako za starých čias…

Reklamy
0

Can I creep myself out?

Of course I can….

Akože, včera večer som už ležala v posteli. Ale samozrejme, prečo by som zaspala hneď ako som zhasla lampičku, že ano? to by bolo predsa taaaaak kontraproduktívne. A vôbec žiadna sranda.

No tak som si tak ležala v posteli a premýšľala som nad jednou hovadinou za druhou. Väčšinou keď takto neviem zaspať, tak si začnem vymýšľať príbehy. To ma vždy uspí. Niečo ako rozprávka na dobrú noc. Od mňa, pre mňa. Až na to, že nejakým záhadným spôsobom sa z toho zrazu stal tak trochu horor. Nie krvavý. Práve naopak. Skôr taká ducharina, ale bez duchov. tak či tak, o chvíľu som mala chuť samú seba prefackať jak som bola creeped out. Akože seriously?? Nie že by som sa bála, ale…

Už mi fakt hrabe asik.

Update: chcela som nájsť na doplneni atmosféry nejaký creepy obrázok, ale neodhadla som čo sa stane keď otvorím pinterest. Strávila som asi 20 minút repinovaním obrázkov, z ktorých 95% tvorili Zuhair Murad šaty. Pinterest je zlo! Ale tie šaty!!!

Update no.2: nebol dobrý nápad hľadať creepy veci na pintereste. Som ešte viac creeped out! Ale vybrala som taký stredne creepy obrázok. Enjoy your nightmares!

85a20a19deff7a52ee8664fc38d3c98a

0

Project Cookie… and other stuff

Zápis z 30.12.2015

Práve mám pocit že mi exploduje hlava. Našťastie nie od migrény ( klop klop) ale od prebytku nových nápadov. Neviem prečo práve teraz sa spustili všetky. Či je to príchodom Nového roku alebo to je len zhoda náhod. Ale dnes večer som si pôvodne chcela len pokojne čítať. No nakoniec som skončila, nazvime to študovaním, na projekt ktorý som neskôr nazvala Cookie. No nemá s ozajstnými keksíkmi nič spoločné. Nejdem sa učiť piecť ani nič podobné. Má to určitý základ ale do toho sa teraz nejdem púšťať. Nie je to nateraz podstatné.
Tak či tak nejako sa to celé chytilo a nevedela som prestať rozmýšľať a zapisovať si poznámky. Prerástlo to až tak, že som proste musela rozpísať tento post. O štvrť na 12  v noci. A to veľmi dobre viem že by som mala ísť spať. Ale takisto viem že ak to nedostanem zo seba von tak aj tak nezaspím.
Ale už som asi došla na to čo to celé spustilo. Rozhodla som sa vyskúšať nový spôsob ako si zapisovať veci. Poznámky, nápady, appointments atď. Volá sa to bullet journaling (link) a momentálne ma to povzbudzuje k zapisovaniu si vecí, ktoré som si predtým buď nezapisovala alebo postupne aj tak stratila a pod. Zatiaľ je to všetko nové. Začala som len tesne pred Vianocami. Ale nateraz dúfam že it will stick. Viem veľmi dobre ako sa viem nadchnúť pre nové veci a potom nadšenie opadne a opustím čokoľvek som začala robiť. Ale to ma nesmie odradiť od skúšania nových vecí lebo čo keď práve táto vec mi vydrží? Nikdy sa to nedozviem ak to nevyskúšam.
Momentálne mám v merku tri také major projekty. Bullet journaling, ktoré mi pomôže zostať konečne organizovaná.
Po druhé začať opäť cvičiť nech nie som lemra mľandravá.
Po tretie mysteriózny Project Cookie. Na tomto musím najprv začať reálne pracovať a až potom o tom niečo prezradím. Inak sa bojím že to zakríknem.
Taaaaaak mi držte palce 🙂

0

Born to be wild

image

Toto je prosím pekne dnešný suvenír. Nie náplasť, ale to čo je pod ňou. Rozumej odreté koleno. A keďže neviem chodiť tak nech je to aspoň so štýlom.
Popravde neviem či ma viac serie to že som si pri tom oškrela nové topánky alebo to že budem mať o týždeň a pol na vlastnej svadbe ešte minimálne chrastu. Našťastie aj popolnočné oblečenie by mi kolená mohlo zakrývať tak snáď to nebude taký trapas.
Áno. Svadba. O menej ako dva týždne. Vyšilujem? Tak maximálne z toho, že už mi to lezie na nervy. Nechcem sa už zaoberať výzdobou. Chcem to mať za sebou. Ale len kvôli tým prípravám. Na svadbu samotnú sa teším. Nie nechytá ma panika ani “studené nohy”. Len budem zas brutálne nervózna, že ledva budem jesť a určite si zas nič nevypijem. Ale nevadí. Ak to bude jediný problém, som ochotná sa sčasti obetovať. No nemuselo by to byť prehnané.
Inak aby ste vedeli, tí, ktorých to zaujíma. Konečne som zistila ako sa píše s diakritikou na tomto hlúpom telefóne a teda som schopná postovať niečo aj s telefónu. Čo by mohlo trochu nakopnúť moju produktivitu, ale tak čo si budeme klamať. Pravdepodobne to dopadne úplne rovnako ako to bolo doteraz.

PS. celé som to publikovala až na druhé ráno, lebo som nezistila na telefóne ako pridať video taka by nebol len link ale skutočne aj video

0

It’s always sunny… somewhere

… len nie dnes a u nás. Včera bolo. Predvčerom tiež. Ale dnes už sa to začalo kaziť. Ale niet divu, veď ide víkend. Predsa nebude cez víkend pekne! Hlavne ak ľudia plánuju grilovať, že áno.

Už je to opäť nejaká chvíľa, čo som sa ozvala naposledy, ale nejdem tu nikoho obťažovať výhovorkami prečo. Proste preto.

Chcem sa tu však podeliť o niečo iné. Minulý týždeň som šla na jedno dvojdňové školenie a bola to pecka. Okrem toho, že téma bola super, tak tá baba, lektorka proste bola úplne superská. Školenie to bolo o lepšom a efektívnejšom plánovaní, manažmente samého seba a ako poraziť stres. Toto všetko napchaté do dvoch dní. Neviem, ako to zvládla, ale zvládli sme prejsť všetko a a ešte to k tomu bola aj sranda. A pre mňa duplovaná, lebo milujem zoznamy. Milujem to – do listu. Milujem plánovanie. Len občas zostávam, len pri plánovaní a nepodarí sa mi ich aj uskutočniť. Ale celé ma to tak nabilo optimizmom a energiou, že som začala hneď plánovať. A akože spolovice to možno aj funguje. Len potrebujem lepšiu sebadisciplínu. A nejako dobre si zaviesť odmeňovací systém! To funguje, to mám overené.

Ale jedna rada mi tak obzvláľť utkvela v pamäti. Jedna vec je dobre si naplánovať prácu. Ale druhá a rovnako dôležitá vec je vedieť si dobre naplánovať aj voľný čas. Treba si vedieť zahrnúť a pripraviť sa tak, aby ste mali pravidelne k dispozícii činnosti, ktoré vám dodávajú energiu. A ono najväčšia sranda je, že to dáva zmysel. Len to tak proste neprekatizujem. Koľko krát proste prídem domov z práce. Unavená a nechce sa mi nič. AJ keď viem, že keby som šla na zumbu alebo niekam, tak by mi v konečnom dôsledku bolo lepšie. Ale komu sa chce prezliekať? A ísť tam. A hento a tamto? Skrátka som lenivá. A idea je taká, vedieť si to naplánovať tak, aby ste si to aj splnili.

To je to čo chcem momentálne docieliť. Naplánovať si môj pracovný aj voľný čas, aby som toho splnila čo najviac z toho čo chcem a neprokrastinovala som. Zatiaľ mi to funguje len napoly. Pracovne aj hej, ale ten voľný čas…. Stále neviem prekonať voľnočasovú prokrastináciu. No ja verím, že to zvládnem. Držte mi palce!

A pri vlastnom plánovaní môžete napr. počúvať trošku rockovejšiu verziu Uptown funk:

Alebo možno niečo úplne nové?

1

Behind every person there’s a story

Tak si jeden pondelkový večer browsujem po pintereste (zloba to jedna) a zase mám chuť písať. No potom sa pozriem na hodiny a uvedomím si, že je skoro desať. Zajtra musím vstávať do práce kde strávim minimálne 8 hodín a tak stále dokolečka. Emočne a fyzicky ma to vyčerpáva, no nemôžem skončiť, lebo viem, že písaním sa neuživím. Nie keď jediné čo som kedy napísala, je pár poviedok, blogových príspevkov a osamelých stránok. Ja neviem a nemôžem takto zariskovať. Nie v tomto bode môjho života. Pretože tie peniaze by mi chýbali. A ak by sa ešte k tomu ukázalo, že vlastne písať neviem, že je to len v mojej hlave, tak by som si to nikdy neodpustila, že som to dovolila. Otázkou zostáva, či dokážem žiť s tým, že to možno nikdy naozaj nevyskúšam.

Chcela by som si nájsť čas vypudiť niektoré tie príbehy z mojej hlavy. Lebo sa tam kopia. Mám aj kade tade popísané kadejaké poznámky. No nikdy neviem nájsť vhodný okamih, keď je dostatok času, sily a k tomu navyše aj nejaký ten nápad. Chcelo by to nejaký skutočný deadline alebo nakopnutie.

Nateraz sa vrátim ešte k obzeraniu obrázkov a fotiek a vymýšľaním príbehov. Snáď sa dostanem aj k tomu, aby som niečo skutočne napísala a nielen tu vyplakávala, že chcem… Veď to už všetkým včetne mňa vlastne lezie na nervy. No uverejním to tak či tak…

 

Edit… Táto mi dnes celý deň behá po rozume:

 

1

The worst lies are the ones you keep tellin’ yourself

Toto je prosím pekne článok, ktorý som napísala už 16.9, ale len do diára a odvtedy nemala čas ho prepísať. Trošku depkoidný, lebo jeseň a tak… šak čítajte

 

Zase ma raz pochytila depka. Tentoraz taká dobrá jesenná! Hnusné počasie, veľa roboty, najbližšie plnohodnotnejšie voľno o tri mesiace na Vianoce, ktoré aj tak dopadnú tak, že sa rozčúlim, budem musieť znášať veľa rodinných stretnutí a zas bude Ďalší rok za mnou.

Nie že by to bol zlý rok, len som stále nedosiahla to, čo som chcela. Ale na takéto depkovanie mám ešte pár mesiacov čas. Či už na narodeniny alebo na Nová rok.

Nateraz stačí, že zas sa kopec ľudí naokolo zasnubuje, vydáva a žení, tehotnie a rodí a ja som stále na tom istom leveli….

No nič, idem si ja na to radšej vypiť… (pozn. a aj som si šla!)

 

P.S. Na Vnadnej Cande sa pracuje, len je toho žalostne málo zatiaľ, lebo odvtedy nebola slina…