0

Envious bitch

Ísť piť v stredu nie je úplne najrozmnejší nápad. Ale včera to rozhodne stálo za to. Akurát veľmi dobrého ružového vínka v dobrej spoločnosti a s dobrým jedlom. Čo viac si môžem priať?
Hlavne to dobre padlo, keď som sa ráno dozvedela, čo si o mne moja kamarátka myslí – že som závistlivá sviňa. Teda nepovedala to takto doslovne, ale to som si vybrala z podtextu. Možno je to trochu extrémne, ale nie je to prvý krát čo ma takto zhodila. A popravde neviem ako dlho od nej toto vydržím. Nechcem byť urážlivá alebo čo, ale aj ja mám niekde svoje hranice.
Ale na nejakú veselšiu nôtu – aspoň to prinieslo kopec srandy a príležitosť na dobré vínko. A teda hanbu sme si narobii. A možno ani nie. Chudák čašník z nás bude mať asi traumu, lebo sa bude báť že už neprídeme. A toľko vtipných výrokov nebolo odkedy sme sa naposledy stretli.
A inak opustila moja štvordňová kamoška svalovica a ja už konečne nechodím ako dement. To je dôvod na ďalšiu oslavu!

Reklamy
0

Not really New Year’s resolutions

Už je skoro koniec januára. Tu bolo opäť raz ticho dlhšie ako som chcela. Ale čo bolo, bolo. Ako sa hovorí “Čo bolí, to prebolí” že ano.
Nie som ten tip, ktorý by si dával novoročné predsavzatia, lebo by som ich aj tak nedodržala. Irituje ma už len predstava, že sama sebe chcem niečo prikazovať a už len z princípu sa tomu chcem vyhnúť.
Preto som si nepredsavzala, že tento rok budem cvičiť. Proste keď som sa dostala k videám a plánu jednej americkej blogerky, ktoré sa mi pozdávali a k tomu mali v Lidli akurát lacné podložky na cvičenie, tak som si jednu hneď kúpila. A už som nemala žiadnu výhovorku. Musím povedať, že mi to aj celkom ide. Na jeden dvojdňový výpadok zapríčinený programom, ktorý ma držal mimo domu do pol desiatej večer, už poctivo cvičím viac ako dva týždne. Najprv z toho bola svalovica na bruchu. Tá bola nepríjemná, ale dala sa prežiť. Horšie je, že teraz mám už druhý deň brutálnu svalovicu na lýtkach a stehnách a to je už aj viac ako nepríjemné. Lebo hodím ako dement. Vždy keď dlhšie sedím a potom sa postavím, tak neviem došliapnuť na päty a len tak krivkám. Zatiaľ si to v práci nikto nevšimol alebo nekomentoval. Ale cítim sa jak idiot a ešte to aj bolí. Snažím sa to naťahovať, ale moc to nepomáha. Vždy to povolí až keď chvíľu idem. Škoda, že nemôžem pri práci pochodovať. Alebo naopak len sa vyvaliť napríklad na gauči a nechať to prejsť.
Ale nie len o cvičení som chcela. Tak isto by som sa chcela konečne rozpísať. Takže by som si chcela utvoriť nejaký plán. Napríklad dve A4ky za týždeň. O hocičom. Dnes je pondelok a teda do nedele času dosť. V práci toho až tak nemám tak by som to mohla skúsiť. Otázkou zostáva či sa mi k tomu reálne podarí dokopať a potom pravidelne udržiavať a prípadne zvyšovať rozsah.
Wish me luck!

Na koniec už len pesnička, ktorá mi behá celý deň po rozume: