0

Love in the Time of Cholera

Nie nejdem písať o tomto. Vlastne ani poriadne neviem o čom to je. (trápne, ja viem) Len sa mi proste páči ten názov. (čudné, ja viem)
Pôvodne som tento článok chcela písať včera večer z postele a telefónu. A potom som si zobrala so sebou knihu a bolo po všetkých úmysloch. Čo je škoda, lebo včera som vedela, o čom som to chcela písať. Dnes už veľmi nie. Myslím, že by som potrebovala diktafón, ktorý by som so sebou nosila. A potom sa ho hanbila používať, lebo rozprávať nahlas, čo sa mi preháňa v hlave… No nie je to niečo, čo by som chcela robiť na verejnosti. Alebo za prítomnosti kohokoľvek iného ako mojej maličkosti. Pretože veľmi dobre viem, o čom premýšľam a ako to formulujem a je lepšie keď to radšej píšem. Lebo to to zredikugujem a upravím aspoň trochu do pochopiteľnej a menej šialenej formy. Alebo aspoň si to snažím nahovárať.
Takže by som vlastne potrebovala diktafón, ktorý by nahrával moje myšlienky. Tie by som si potom mohla normálne prehrávať do sluchátok a problém by bol vyriešený. Teraz už vlastne len potrebujem zohnať niekoho, kto to zostrojí. Any volunteers? Kľudne sa hláste tu dole pod článkom a ja sa vám ozvem.
Idem teraz ďalej vymýšľať, ako sa budem vyhýbať práci. A zatiaľ budem dokolečka počúvať a pozerať sa na tento klip

Ešte stále fičím na Shakire. A toto je úžasná pesnička. Páči sa mi viac ako anglická verzia Gypsy. A ako som práve zistila, existuje k tomu klip a je v ňom Rafael Nadal! Kto by to bol povedal?

Reklamy
0

How to avoid embarrassment?

A dokonca to ani nie je rečnícka otázka.
Potrebujem do zajtra zistiť, ako sa mám vyhnúť úplnému trapasu. Zajtra totiž idem na školenie, ktoré bude trvať tri dni. Mám si na neho prečítať podklady, na ktoré si podľa inštrukcií mám vyhradiť aspoň 5 hodín. Ešte som nezačala a kukám hokej. A nebude to ľahké čítanie. Vyzerá to na veľa štatistiky. A je mi jedno, že som to študovala a malo by mi to byť známe. Keby som to v tej mojej úžasnej práci doteraz využívala tak by to bolo iné. Najhoršie je, že mi to bude naprd ešte aj po tom školení, lebo mám takú debilnú robotu.
Čo mi pripomína, že by som mala rozposlať ďalšiu várku životopisov, aby som tu neskysla. Neverím totiž, že tu na mňa ešte niečo dobré čaká.

No môžem vám poskytnúť menšiu exkurziu do môjho predspánkového mozgu.
Nepotrebujú veľa miesta. Obľubujú skôr neporiadok, lebo sa v ňom môžu lepšie schovať a vyhrať. Šuflíkové prízraky.

Nepýtajte sa ma, ako som prišla k šuflíkovým prízrakom. Ale strašne sa mi to páči. Len ten opis je taký nejaký čudný, nemastný, neslaný. Ale keby som písala nejakú detskú fantasy knihu, tak by som ich tam použila.

Na koniec nezabudnem na video. S touto pesničkou som sa dnes ráno zobudila. Nie v štýle, že mi hrala v rádiu. Nie ja som sa zobudila a znela mi v hlave. Kde sa tam vzala to ani srnka netuší.

Idem radšej odolávať dvom masakrálnym knihám, ktoré na mňa čakajú a idem sa pustiť do masakrálnych materiálov. Škoda len, že sú masakrálne v inom zmysle.

2

Could I be a writer?

Väčšinou keď idem písať článok, tak už mám vymyslený aj názov. Dnes nie, tak dúfam, že kým zosmolím a poskladám do aspoň trochu zmysluplných viet to, čo sa mi preháňa v hlave, napadne mi aj nejaký dobrý názov.
No a chvíľu po dopísaní odseku tu mám názov a aj koncept o čom som vlastne dnes chcela písať. Mohla by byť zo mňa spisovateľka? Viem že som to tu už pár krát spomínala, no v poslednej dobe mi to nejako nedá pokoj. Rada píšem a občas dostanem aj pochvalu, že to čo som napísala je dobré a vtipné. Aj keď sa to skôr jednalo o mini články bez ladu a skladu alebo úvodník na blog.
Písanie ma baví aj a vždy bavilo. Dokonca som napísala aj pár FF’s (aka fan fiction). Občas so seba vyplodím dokonca aj niečo pseudovtipné. Problém nastáva keď mám zo seba vyprdnúť originálnu zápletku. Nejako sa k nej neviem dopracovať. Alebo keď aj celkom zvládnem zápletku je to s použitými osobami. Okej to vyznelo blbo. Použité osoby v zmysle FF. A o tom človek nemôže moc písať.
Aj keď…. Fifty shades od grey bola pôvodne FF, Mortal Instruments začínalo ako FF… a preboha však Motýľ vydal príšernosť Milujem ťa Justin…. Prečo o sebe vôbec pochybujem keď sú u nás vydať hento? Prečo? No lebo mám nejakú sebakritiku a sebaúctu. Preto.
No pravdu povediac ma nedávne udalosti v mojom okolí inšpirovali k možno aj slušnej zápletke. A dokonca som bola schopná si svoje nápady aj pozapisovať, čo je obrovský úspech. Mňa totižto krava múza a debilná tvorivosť kopnú v najnevhodnejšiu chvíľu – tesne pred spaním. Keď už mám zhasnuté a chýba mi 5 minút pred zaspatím. No kto si to má kam vtedy zapisovať? Kedysi som skúšala po tme na papier. Prekvapujúco to nefunguje. Potme neviem písať a za svetla to potom neviem prečítať a to čo viem, nedáva zmysel. No teraz som sa hecla a zapísala si to do telefónu a dokonca to aj dáva zmysel. Hovorila som. ÚSPECH!!
Teraz však prichádza ťažký krok č. 2. Z dvoch scén a kopy chaotických poznámok to skúsiť pretvoriť na ucelený príbeh. Možno by som mohla skúsiť dnes niečo smoliť v práci. Však aj tak prd robím. Buď to alebo skúsiť poslať pár životopisov. Ale to je iná téma a na dlho.
Anywaaaaay. Nejako nebezpečne sa to tu predĺžilo, ale ešte mám pár pesničiek a videí, o ktoré sa s vami chcem podeliť. Najprv dokonalá pesnička z posledného filmového spracovania Les Misarable. Má iba púhe 2 minúty, ale ja ju zbožňujem a mohla by som ju počúvať doaleluja.


Druhá patrí do mojej novonabudnutej obsesie – Shakira. Kedysi som ju strašne počúvala. Laundry service bol skvelý a k tomu ten predchádzajúci španielsky. Dokolečka som to mohla počúvať. Potom to utíchlo, ale väčšina neskorších singlov sa mi páčila. No vďaka NIEKOMU (že Erik?) som si vypočula najnovší singel, ktorý naspievala s Rihannou. Ten nie je zlý, až na ten klip. Ten je waaaay out of line podľa môjho názoru. A tak či tak, dnes ráno som počúvala túto a tá patrí medzi moje srdcovky a až dnes som zistila, že to má vlastne aj klip!

Arrivederci Maxihra končí. Enjoy the videos and tešte sa na ďalšie drísty!