A lot of trouble

Nie že by som bola asociálny človek, alebo čo. Ja sa celkom rada stretávam s ľuďmi. Ale niekedy už je toho veľa. Ako nepríklad teraz. Hlavne keď viem, že v najbližších týždňoch sa to nezmení. Však cez týždeň sa musí chodiť do práce. Tam stretávam veľa ľudí, s ktorými musím konverzovať. A momentálne každý víkend niekam idem. K rôznym rodinným príslušníkom, na stretnutie s takými a onakými kamarátmi a kamarátkami. Nie že by som ich nechcela všetkých stretnúť, ale prečo to musí byť všetko “naraz”? Chcelo by to buď dovoleku alebo aspoň jeden víkend taký, že len budem sedieť doma a čítať. Alebo pozerať. Nie som náročná, len proste nechcem stretávať žiadnych ľudí.
Ale inak odpočítavam dni. Od zajtra to už bude len jeden mesiac a zmením prostredie. Som na novú prácu veľmi zvedavá, ale zároveň sa jej desím. Ale si hovorím, že to nemôže byť oveľa horšie ako to čo robím teraz. Alebo môže. Ale dúfam, že nebude.
Nejdem sem teray postovať to čo naozaj počúvam, lebo by sa ešte aj ten jeden či dvaja čitatelia zhrozili a prestali čítať a na dôvažok sa so mnou aj rozprávať. Radšej sem postnem to, na čo som sa namotala minulý týždeň a asi tri dni som si to dokolečka spievala

poznámka pod čiarou – neznášam, že na youtube je čoraz viac aj dlhých reklám, ktoré sa nedajú preskočiť.

A toto pridávam až po vymyslení názvu pre článok, lebo sa to hodí. Tak

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s