0

Ramblings of not-really-an-author

Vždy keď mám nutkanie písať, mám chuť začať s “Bla, bla, bla…” Otázka je, či by to fungovalo aj reálne. Možno keby to bolo v štýle denníka tak možno. Inak asi nie. Ale bolo by to štýlové nie? Okej asi nie, ale ja si to rada predstavujem.

Jedno je však isté. Vždy potrebujem najprv len tak trepať piate cez deviate, než sa skutočne odhodlám aj niečo napísať. Tak to skúšam teraz tu.  A potom vypnem net a pustím word a idem na to… Či?

Bože, prečo nemôžem mať silnejšiu vôľu? Alebo je to len moje povedomie, ktoré sa mi snaží naznačiť, že je úplne, čo napíšem, lebo to bude aj tak stáť za deravý groš? (Preboha kde som toto slovné spojenie vyhrabala?) Ťažko povedať. Ale nepísanie ma nezbaví nutkania. Tak to idem skúsiť opačne. V sluchátkach hudba, vyvalená na gauči, lebo pri stole nemám miesto (upratovanie zabíja kreativitu som sa rozhodla) a uvidíme kam sa dostanem….

0

In vino veritas vol 2

Pri ruke víno a v hlave tisíc slov a niekoľko príbehov… takže som skončila pri písaní blogu. Ale bolo to vedome a nie aby som sa vyhýbala samotnému písaniu. No dobre možno trochu. Ale potrebujem sa na začiatok trochu rozpísať, aby som nepísala úplné blbosti.
Sem ale môžem. Na to tu mám.
A okrem toho som tu nebola už celú večnosť. Presne od kedy som začala v novej práci.
Kokso to už sú viac ako dva mesiace. Čas tak rýchlo beží, keď sa človek zabáva (kto spozná citát?)
No proste som sa chcela ohlásiť, že žijem. Tým mojim dvom čitateľom… a chýbalo mi to tu. Jedno sa tej mojej novej práci musí uznať. Nemám čas na hranie sa a blogovanie, tak ako som mala v tej starej. Jediné na čo mám ako tak ešte čas, ja mailovanie a počúvanie hudby pri menej náročnej práci. Menej náročnej rozumej menej náročnej na rozmýšľanie = nepotrebujem sa príšerne sústrediť, aby som niečo nepokašľala. Také dačo predtým nebolo. Tam to celé bola more or less mindless work. Teraz musím rozmýšľať. Občas aj tuho. Až sa mi z kečky parí.
Ach tieto zastaralé frázy. Vidno, že som si už trochu hrkla. Ide to zo mňa ako vodopád. To by som to mala využiť a ísť písať. Pustiť si k tomu moju novú obsesiu a nechať to zo mňa trochu vyplaviť. Spolu s troma pohármi vína….
A možno sa osmelím a spíšem niečo aj v práci… a možno radšej počkám až po skúšobnej. Aj keď dosť ma chvália na to, aby ma vyhodili kvôli takejto blbosti. Ale na druhej strane, roboty mám dosť. Keď nič iné, potrebujem robiť demo verzie case-ov aby som sa do toho poriadne dostala a rozumela tomu, než to začnem celé robiť naostro, nech to nedoseriem… No nie?
See ya