3

Challenge accepted

Čo? Čože? Ďalší článok v takom krátkom čase? Čo som snáď ozaj dala výpoveď aby som mohla písať?

Ale čo ste… a kde by som potom brala peniaze? Nemám totiž bohatého chlapa, čo by ma vydržiaval… ani rodičov… Aj keď čo nie je, môže byť, či? S rodičmi už asi toho moc neporiešim, ale toho chlapa.. no nechám si to ako záložný plán.

Keď som včera (alebo to už asi bolo skôr dnes) išla spať, tak mi napadla… ale čo mi napadla, surovo ma napadla … hmm ako to nazvať? Myšlienka? Scénka? Sľubný začiatok? Ťažko povedať čo sa z toho vykľuje, no chcelo by to byť na pokračovanie ak sa zadarí. Kandidátov, na názov bolo viac, no vyhral:

 

.

.

.

Chvíľka napätia (ktorá je vlastne úplne bezpredmetná, lebo to aj tak všetko krásne vidieť na obrazovke, ale tak tvárme sa pre moje potešenie, dobre?)

.

.

.

Zápisníček vnadnej Vandy.

Určite všetkých (tých troch pravidelných čitateľov čo mám) zaujíma, o čom to bude. No moji drahí zlatí, čokoľvek sa z toho len vykľuje. Ide to bez akéhokoľvek plánu a prípravy. Len to prišlo a ja som sa rozhodla, že tentoraz to nechám len tak beztrestne odísť. Kvôli tomu som vstala z postele aj keď som mala len pár minút do toho, aby som zaspala. Vzala som zápisník a začala som písať, než to zabudnem. K tomu som musela rozsvietiť. Utrpenie! Vďaka tomu som sa prebrala a spala dohromady len pol hodiny. Skrátka, obetovala som sa. A plánujem sa obetovávať aj ďalej. Len aby som vám priniesla všetky napínavé a úžasné zápisky novej hrdinky, ktorá ovládne … ťažko povedať či a čo vlastne ovládne. Radšej to vezmem postupne. Najprv jeden zápis, potom druhý, potom desať a potom sa uvidí…. Are you ready?

P.S. Prvý zápis bude nasledovať niekedy v najbližších dňoch a už má vyčlenenú aj samostatnú kategóriu. Zatiaľ je však krátky na môj vkus. Takže uvidíme ako to pôjde. Ak ma už nič nenapadne (áno nie mi ale ma) tak to zverejním tak ako to je… takže chvíľku strpenia, vydržíte?

2

Ogres are like onions…

They smell bad?

No they have layers!

Jedna z mojich obľúbených hlášok zo Shreka. Nezabudnuteľná rozprávka. Otázka je, prečo to vyťahujem práve teraz. Lebo som krájala cibuľu a spomenula som si na to. A potom sa mi začal v hlave odmotávať celý článok. Obávam sa, že som niektoré časti zabudla po ceste z kúpeľne k počítaču, ale chcem to aspoň vyskúšať. Napísať článok hneď ako mi napadne niečo dobré.

Písanie je ťažké. A nikto ma nepresvedčí o opaku. Ani bohovský Brandon Sanderson.

Tak dlho som sa zase raz odhodlávala k napísaniu článku sem. Viem, že už som ako obohraná platňa, ale mňa to seriózne trápi. Keď už som si konečne myslela, že však v robote máme chvíľu voľna, však zbúcham niečo tam, tak zaúradoval mr. Murphy. A ja som sa zas nezastavila. A doma už to nejako nešlo. Sadla som si totiž ku knihe a koľkokrát som počítač ani nezapla. Z mobilu som wordpressovskú appku zmazala, lebo na telefóne sa proste písať nedá. Trvá mi to nekonečne dlho, lebo vždy trafím iné písmenko ako chcem. A celkovo na normálnu klávesnicu to nemá.

Tak či tak, som sa teraz pri tom krájaní cibule (neznášam cibuľu, vždy sa pri nej rozrevem… sviňa jedna) a po prečítaní jedného dosť dobrého článku o písaní zamyslela nad mojimi spisovateľskými ambíciami. O nich už určite viete. A tak mi napadlo, že by som asi potrebovala byť doma a nechodiť do roboty, aby sa mi také niečo podarilo. No potom som si uvedomila, že som vlastne nič zmysluplné nenapísala. Pár pochybných FF nerátam. Lebo tie sú fakt pochybné. Už sa síce za ne asi toľko nehanbím, ako som sa jeden čas, ale aj tak. Pochybujem, že by som sa tým dokázala uživiť. A som príliš veľký posera na to, aby som to vyskúšala. Skončila s prácou a začala profesionálne písať.

Môj najväčší problém totiž je, že mám málo voľného času, ktorý by som si vedela rozdeliť podľa mojich potrieb. Keď odrátame minimálne 8hodinový pracovný čas, k tomu obed okolo hodiny, 30 minút a viac cestovania, nejaké to jedlo a čas na hygienu a ešte k tomu nejaký hodnotný spánok, nezostane veľa. A to musím rozdeliť medzi môjho najdrahšieho, rôzne skupiny kamarátov, knihy, filmy a seriály a internet a sociálne siete tak na písanie toho veľa nezostane. Hej je to o prioritách. No problém je v tom, že ohľadom písania som neskutočne neistá. Takže radšej sa nakoniec venujem niečomu čím si istá som a to je čítanie kníh. Alebo pozeranie. Alebo proste niečo iné. A potom ma to mrzí. Lebo občas sa mi v hlave zrodí nápad, ktorý by za to možno aj mohol stáť…

No nezostáva mi nič iné ako vyskúšať písať. Hovorím to v každom článku, no zatiaľ sa tak nestalo. No snáď častým opakovaním to aj príde… či?