0

Just like old times

Do aleluja omieľam či tu alebo vo svojej hlave ako chcem písať. A potom z toho nikdy nič nie je. Lebo čas, lebo motivácia, lebo odhodlanie.

Na strednej to bolo jednoduchšie. Bola som neobľúbená a introvertka. Doma pri knihách a za kompom mi bolo najlepšie. A vtedy som aj začala písať. Fanfiction poviedky, ale to bola sranda. A bolo to jednoduchšie, lebo mala som nejaký základ, na ktorom som začala stavať. Niektoré poviedky boli žalostné Mary Sue’s, niektoré podľa mňa neboli až také otrasné.

Teraz už by som chcela siahnuť vyššie a ďalej a napísať niečo originálne, ale robí mi to problém. Kvôli všetkému čo som vyššie spomenula.

No v poslednom čase som sa začala stýkať s niektorými kamarátkami, s ktorými sme vtedy boli nerozlučné. A zistila som, že jedna z nich ešte stále pokračuje v písaní jednej FF a momentálne miesto práce (nehovorte to mojej šéfke) čítam od začiatku. Lebo už som zabudla, čo sa tam udialo. A už zas ma svrbia prsty. Pretože medzi nami, nie je taký veľký vekový rozdiel. Pracovný hej. Ona má k písaniu bližšie ako ja. Ale mohlo by ma to nakopnúť.

Len ten posledný finálny krok musí prísť odo mňa. Nosím so sebou x hentakých a tamtakých zápisníkov, ale nejako to nechce ísť.

Takže asi to okašlem a začnem sama pre seba s nejakou FF. A prečo nie?

Presne ako za starých čias…